Čim viac vidíme, tým je viac vidieť v akej temnej dobe žijeme, čím je doba jasnejšia tým viac vidíme tmu.
Dnešný človek rád počúva niečo pozitívne, že je všetko tak ako má byť. Ja som mal vždy ten problém, že som veci nazýval správaným menom, aspoň som sa o to snažil. Preto viem že je veľmi ťažké prestať v tejto temnej dobe písať temné riadky . Nie že by som bol negativista, vždy sa snažím vidieť na všetkom to dobré, ale s tým „byť realistom“ chodí ruka v ruke aj to, že na všetkom dobrom vidíte aj to zlé. Čo ma vlastne viedlo k písaniu tohto článku? Minulý týždeň sa mi na zastávke v mojej rodnej Petržalke prihovoril jeden pán, ktorý čakal na autobus 83. Po krátkej konverzácii sa mi spýtal či som mu nepomohol keď príde jeho autobus že slabo vidí na čísla. Tento pán pravé išiel z petržalskej nemocnice kde pravidelne podstupuje zákroky na jeho vrodenú očnú vadu . Neskôr sa zdôveril, ako raz do týždňa mu priamo do očnej sietnici pichajú sadu šiestich injekčne podávaných liekov ktoré by mali zmierniť a zlepšiť jeho situáciu. Tento moment nebol jediný ktorý pohol mojimi myšlienkami. Každý z nás si vlastne žije svoj živôtik a vždy keď sa nás dotkne príbeh niekoho iného, tak nám to trochu upraví pohľad na ten náš.
Som vážne rád ,že žijem v dobe v akej žijem, aj keď sa niekomu zdá že nie je veľmi dobrá. A veľa ľudí nazýva práve časy minulé ,“starými dobrými zlatými časmi“. Ale povedzme si na rovinu aké dobré tie zlaté časy boli. Neviem to síce až tak dobre porovnať, keďže som vlastne dieťa 80´ rokov. Pozerám sa na to skôr z hľadiska informovanosti človeka. Je pravda, že dnes sa dennodenne na nás z médií rúti neskutočné množstvo informácií, ktoré nazvať „odpadom“ by asi bolo až moc slušné , ale podľa mňa, keď niekto nie je doslovne pohodlný a má aký – taký zdravý rozum, tak vie rozoznať hodnotu od mediálneho konzumu. Takže kto hľadá, ale naozaj hľadá, tak nájde.
A to prináša ďalší problém. Uvediem príklad, voľakedy keď sme mali chuť na čokoládovú tyčinku, tak sme si ju jednoducho kúpili a zjedli. Dnes keď si chcem kúpiť tyčinku, tak ju chytím, obzriem si obal, otočím, prečítam si zloženie a v konečnom dôsledku zistím, že to čo som zistil sa mi vôbec nepáči a vlastne neviem či ešte niekedy chcem jesť čokoládu.
A to je presne to, čo sa dnes deje. Dnešná doba je čím ďalej jasnejšia. Začíname vidieť veci, o ktorých sa nám pred sto rokmi ani nesnívalo a čím viac vidíme, tým viac vidíme koľko vecí bolo v tme ukrytých, a akej tme sme to vlastne celý čas žili. Je jedno či ide o vedu, náboženstvo, alebo politiku a celkovo dejiny ľudstva. V priebehu sekundy sme informovaní o utrpení a bolesti niekoho iného, ktorý žije na opačnom konci sveta. Sekty a rôzni mediálni šarlatáni sa nás snažia varovať pred blížiacim sa koncom sveta, ohrádzajúc sa tým, že apokalypsa na nás kričí už pomaly z každého rohu. Čo je v konečnom dôsledku hlúposť, udalosti ako zemetrasenia , záplavy či mor boli bežne ako v minulosti, tak aj dnes, iba informovanosť ľudí nebola na toľko rozvinutá. Internet nám dnes dáva priam zázračnú rýchlosť v prenose informácií či už ide o to, že aký má Rozboril príjem z Modrého z neba, či koľko bunečných článkov máme podobných s prasaťom. Stačí si len vybrať, to je niečo čo často generácie pred nami nemali. Každý máme slobodu výberu prijímaných informácií, z ktorých máme možnosť si vybrať, čo si niektorí z nás ani neuvedomujú. Preto skúsme aspoň trochu začať myslieť, nie je to nelegálne, zatiaľ. Ale pracujú na tom…
Celá debata | RSS tejto debaty