Kráľ Slovenského Horroru

Príbeh dvoch sŕdc

napísal

Oliver Šaranský

Napriek tomu, čo každý hovorí,

čas neurobil nič vôbec ľahšie

V skutočnosti myslím, že to bolí horšie každý deň

Všetko okolo mňa je neustálou pripomienkou neho, nás

Ako píšem tieto slová, som zvedavá, či niekto z vás

môže skutočne pochopiť, aké to je niečo také cítiť

V tieni tvojom stojím a hľadím ako telo moje horí

Prosím, zobuď ma z tejto nočnej mory

Možno sa zdá, že ako by vidí ma

I často rozum ako by do srdca posmešne vyrýval

Ale ja som tu od jasného rána, pri posteli ti noc čo noc stávam

Transparentné, v nočnom vzduchu

Smeje sa jej bolesti do popuku

Bojím sa vojsť do svetla že by som zostal v ňom

Predstava tá nechať ju samú mi bije do uši ako hrobárov zvon

A tak som tu zostal a pokúsiť sa pozerať

Ako v noci tak deň všetko drahé v našom živote ponechať

Keby som mal viac času bola by si mojou ženou

Ale nikdy som nečakal že tak rýchlo sa stretnem s dámou v čiernom

O všetky naše nádeje a sny som teraz prešiel

Som stále vedľa teba, aj keď  by som mal isť vyššie

Obávam sa, že tma ma teraz má

Tak skús ďalej žiť a šťastím sa naplniť až do dna

Len viem, že ťa milujem

Vždy myslím na teba

Od chvíle, keď si odišiel

Nie je moc čo žiť

Zatvorte oči a priať si iba jedine

Stačí, že si iba jeden deň

Nič je dnes už rovnaké

Všetko, čo cítim, je bolesť teraz

Nikdy nebudem rovnaká

Viem, ako to musí znieť

Ale ja viem, že je stále so mnou

Spočiatku som predstierala, akoby som si toho nevšimla

Myslela som, že žiaľ  hrá triky na myseľ moju

Nechcela som to vidieť, keď prechádzala som zrkadla u nás doma

A počuť, ako ma v noci volá

Niekedy mi priamo do oči hľadíš

Keď celé noci plakaním do priestoru tráviš

Na okamih sa cítim tak živí

Ale to, len osud sa zahral na strane postele už dávno leží niekto iný

Duch, môj Boh je prázdny

Kiež by som bol s tebou na rázcestí sa mi smejú blázni

Strach odísť, kričím do steny ,kričím jej meno nadarmo

Je to tak ťažké, keď som ju videl v bolestiach čo ma to len napadlo

Prečo, prečo sa len moje telo na prach rozpadlo

Nie je nič čo môžem urobiť, aby ju utešiť

Sama smrť sa ma každý deň pýta

prečo nevie vziať lásku ktorej aj cez noc svitá

A všetko ostatné sa stáva také rozmazane

Všetko mizne  všetko tmavne, umiera to v nočnom sparne

Takže tým že teraz od seba musíme byť

Oklamal som smrť lebo v srdci tvojom ostávam žiť

Je to už nejaký čas, čo ma naposledy k sebe volal

Obávam sa, že on už unavený z čakania bol

Počítať  dni tohto smrteľného života sa mi zdá takmer neznesiteľné už

Niektorí hovoria, že nebo je v očiach toho, kto sa pozerá

Neexistuje nič, čo by som chcela viac v tomto svete, alebo v ďalšom

Ako byť s ním,  keď odmietol ísť ďalej

Ak chcete ostať prilepený medzi svetmi, len aby tu zostala po mojom boku

Dlhujem mu to, skúste pochopiť, ako milujem ho moc

A povedz otcovi, keď ho tam stretneš že ho milujem,

budeme všetci zasa spolu čoskoro

A nikdy navzájom už nestratíme jeden druhého

Zbohom na teraz, ale nezabudnite, večnosť je navždy