malá úvaha

3. júla 2012, kralslovenskehohorroru, Nezaradené poézia

Rovnako ako vietor, vanúci cez posvätné miesta cintorínov

My všetci obiehame v tejto prázdnote skutočnosti, pri hľadaní niečoho hlbšieho

Nádeje a sny pália našu vôľu žiť, premietajúc naše túžby do vesmíru

A čakajú, čo nám to dá . Po celú životnú cestu nás sprevádzajú ako ľudia svätí, tak rovnako bezcitní.

Ale pamätajte si, aby ste ocenil svetlo, jeden musí tráviť čas v tme..